Nie, nie je rodinkárstvo prežitok ale práve budúcnosť primátorov a starostov v menších aglomeráciách. Občania sú len na to aby ich do funkcie zvolili.
Na každom roku 8 – ročného primátorovania či 16 – ročného starostovania môže niekomu konktétna obec či mesto pomôcť alebo uškodi´t. Niekedy aj na dlhé roky jedným rozhodnutím. Aj v malebnom okresnom meste cca 40 km od Košic sa dejú veci neraz šokujúce. Keď sa brat primátora stal motorkárom mesto vyčlenilo niekoľko hektárov pozemku aby sa hluk a smrad nad mestom šíril zvlášť cez víkend nad mesto. Nič to nie je veď primátor sa snaží dotiahnúť a a rozhýbať turistický ruch. Neskôr v lete 48 hodín počas víkendu priamo pod oknami obývačiek a spálni, rodín s malými deťmi i staršími ľudmi spustí peklo rinčiacich motoriek a hlasnej hudby aj po 22. hodine. Veď jeho brat štartuje a prídu aj motorkári zo zahraničia dobre zniči´t les a mestské historické pamiatky. Vieme, že normálne vedenie mesta si nikdy nepustí drancovanie motoriek na historický kamenný most pamiatku z prelomu 17. a 18. storočia. Normálne mesto si nepustí do lesov olej, smrad, hluk a odpad. No primátor to samozrejme podporuje. Veď brat chce tak to ĺahko presadím a umožním. A tak sa po pár dňoch stretávame so zničenými chodníkmi, cestami, stroamami, lúkami… Nehovoriac o tom, že ,,dočasné,, plastové značky smeru jazdy motorkárov sa nachádzajú aj 3 mesiace v lese a pár rokov tam budú znečisťovať práve to životné prostredie, ktoré tak veľmi chcel primátor chrániť a rozvíjať. Nuž objektívne sa pozrieť na spravovanie veci verejných dá len na inom teritóriu než na Slovensku. Tu vždy budú určovať smerovanie mesta prospech pár ľudí /rodinkárstvo, politické strany, či podnikateľské skupiny/. Ľudia ktorí nemajú zakladné predpoklady spravovať veci verejné na prospech všetkých skupín obyvateľov v meste a nie len niektorých by sa na takéto pozície nemali ani len hlásiť nie to ešte spravovať. A takýchto skúsenosti je dnes na Slovensku v obciach a mestách stále viac. Podotknúť treba aj to, že rozpredávanie lesov, pozemkov a budov mesta sa stáva stratégiou nejedného mesta a dediny. Súdne a majetkové spory potom zabrzdia rozvoj na niekoľko rokov či desaťročí. (Súdnictvo je zdá sa svojou krajinou v štáte. A ani reforma na tom nič nemení.) V každom aj v tom ľahkovážnom rohodnutí nevoliť je istá voľba. Menšieho či väčsieho príklonu k metodám ktoré mestá a dediny poškodzujú na dlhé obdobia dopredu. A skupiny aktívnych voličov potom rozhodnú či posunú mesto/dedinu dopredu alebo dozadu.
Celá debata | RSS tejto debaty